{"id":678,"date":"2022-05-06T16:07:00","date_gmt":"2022-05-06T16:07:00","guid":{"rendered":"https:\/\/sites.msudenver.edu\/chortiproject\/?page_id=678"},"modified":"2025-03-08T01:18:00","modified_gmt":"2025-03-08T01:18:00","slug":"fought-chapter-2-fables","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/sites.msudenver.edu\/chortiproject\/stories-and-texts-draft\/fought-chapter-2-fables\/","title":{"rendered":"Fought Chapter 2- Fables"},"content":{"rendered":"<div class=\"su-heading su-heading-style-default su-heading-align-center\" id=\"\" style=\"font-size:30px;margin-bottom:20px\"><div class=\"su-heading-inner\">Chapter 2- Fables<\/div><\/div>\n<div class=\"su-accordion su-u-trim\"><div class=\"su-spoiler su-spoiler-style-fancy su-spoiler-icon-plus su-spoiler-closed\" data-scroll-offset=\"0\" data-anchor-in-url=\"no\"><div class=\"su-spoiler-title\" tabindex=\"0\" role=\"button\"><span class=\"su-spoiler-icon\"><\/span>6. The Toad and the Hawk<\/div><div class=\"su-spoiler-content su-u-clearfix su-u-trim\">\n<ul>\n<li>Ch\u2019orti\u2019 speaker: Isidro Gonz\u00e1lez<\/li>\n<li>Collected and originally prepared by John G. Fought, from &#8220;Chorti Maya Texts&#8221; (1972). Pages 142-145. University of Pennsylvania Press. Reprinted with permission.<\/li>\n<li>Transcription\/translation here by Ch\u2019orti\u2019 Project, Robin Quizar<\/li>\n<\/ul>\n<p><a href=\"http:\/\/sites.msudenver.edu\/chortiproject\/wp-content\/uploads\/sites\/480\/2022\/05\/Fought-06-Toad-and-Hawk-Chorti.pdf\">Fought 06 Toad and Hawk Ch&#8217;orti&#8217;<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/sites.msudenver.edu\/chortiproject\/wp-content\/uploads\/sites\/480\/2022\/05\/Fought-06-Toad-and-Hawk-English-Translation.pdf\">Fought 06 Toad and Hawk English Translation<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/sites.msudenver.edu\/chortiproject\/wp-content\/uploads\/sites\/480\/2022\/05\/Fought-06-Toad-and-Hawk-Spanish-Translation.pdf\">Fought 06 Toad and Hawk Spanish Translation<\/a><\/p>\n<p>6 Toad and Hawk &#8211; Sapo i Mwan<\/p>\n<p>Ayan inte\u2019 ojroner ak\u2019abna e sapo taka e mwan. Che ke\u2019 tanto e diya e mwan ub\u2019ijnu ixin tya\u2019 turu e katata\u2019 tu\u2019tk\u2019in. Utajwi ub\u2019a taka e sapo.<\/p>\n<p>Uya\u2019re e sapo ke\u2019 Ne\u2019n k\u2019ani inxin inxana tichan tya\u2019 turu e dyos. E mwan i e sapo che ke\u2019 kompagryob\u2019 taka e sapo. Ja\u2019xto e sapo che uya\u2019re ukompagre, K\u2019ani inxin takaret.<\/p>\n<p>Entonses e mwan che, Ne\u2019t mix uyub\u2019ik chiket. Pero e sapo kay uche bijiyar ubolsa ukompagre. Ochoy ch\u2019a\u2019n tamar i konda ub\u2019ijnu e mwan i\u2019xin e sapo i\u2019x ch\u2019a\u2019r tama e bolsa.<\/p>\n<p>I konda ixto k\u2019otoy, k\u2019otoy e mwan tya\u2019 turu e dyos, i e sapo wak\u2019che taka lok\u2019oy tama e bolsa i upejka ukompagre. E mwan ya\u2019re, Tuk\u2019ora yo\u2019pe\u2019t tara, kompagre?\u201d<\/p>\n<p>Entonses che e sapo, ne\u2019n mas b\u2019ajxan yo\u2019pe\u2019n ke ne\u2019t. Ja\u2019xto e mwan che, pero kompagre, kocha tarye\u2019t.<br \/>\nPero tarye\u2019n mas pajxan yo\u2019pe\u2019n ke ne\u2019t.<\/p>\n<p>Ja\u2019xto konda asutpa tari e mwan i ja\u2019xir ketpa, ma\u2019chixto uyub\u2019i twa\u2019 waterya\u2019. E mwan kocha ayan uwich\u2019 wak\u2019che taka ch\u2019uwan tari. Yo\u2019pa k\u2019axi ta rum.<\/p>\n<p>I ja\u2019xir, kocha ma\u2019chixto una\u2019ta kocha twa\u2019 e\u2019kmay asutpa uwira u\u2019t e rumche ta uyalma, peru kisas erer inxin ub\u2019an.<\/p>\n<p>Entonses uyakta ub\u2019a tari, ch\u2019uwan tari tu\u2019t e k\u2019in, i konda yo\u2019pa k\u2019axitama u\u2019t e rum, inyajrer jek\u2019pa unak\u2019 tya\u2019 uyob\u2019i ub\u2019a. Yo\u2019pa k\u2019axi. Inyajrer jek\u2019cha una\u2019k.<\/p>\n<p>I poreso e sapo, kawira kone\u2019r nojta\u2019 unak\u2019, i ayan chu\u2019o\u2019r ukejreb\u2019, porke\u2019che ke\u2019 ja\u2019x e tya\u2019 uyob\u2019i ub\u2019a, tya\u2019 yo\u2019pa k\u2019axi, porke\u2019 ma\u2019chi ixto taresna umen ukompagre ya\u2019 aktana.<\/p>\n<p>I por eso uche\u2019 e jente kone\u2019r, e sapo ch\u2019i\u2019 unak\u2019, porke\u2019 ja\u2019x e tya\u2019uyob\u2019i ub\u2019a, pero ne\u2019n maja\u2019x ya wa\u2019ren inwira konda yo\u2019pa tama u\u2019t e rum. Ke si ya wa\u2019ren inwira inla\u2019t\u2019a ani tama nib\u2019itor ta\u2019 ma\u2019chi uyob\u2019i ub\u2019a.<\/div><\/div>\n<div class=\"su-spoiler su-spoiler-style-fancy su-spoiler-icon-plus su-spoiler-closed\" data-scroll-offset=\"0\" data-anchor-in-url=\"no\"><div class=\"su-spoiler-title\" tabindex=\"0\" role=\"button\"><span class=\"su-spoiler-icon\"><\/span>7. The Toad<\/div><div class=\"su-spoiler-content su-u-clearfix su-u-trim\">\n<ul>\n<li>Ch\u2019orti\u2019 speaker: Isidro Gonz\u00e1lez<\/li>\n<li>Collected and originally prepared by John G. Fought, from &#8220;Chorti Maya Texts&#8221; (1972). Pages 146-150. University of Pennsylvania Press. Reprinted with permission.<\/li>\n<li>Transcription\/translation here by Ch\u2019orti\u2019 Project, Robin Quizar<\/li>\n<\/ul>\n<p><a href=\"http:\/\/sites.msudenver.edu\/chortiproject\/wp-content\/uploads\/sites\/480\/2022\/05\/Fought-07-Toad-Chorti.pdf\">Fought 07 Toad Ch&#8217;orti&#8217;<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/sites.msudenver.edu\/chortiproject\/wp-content\/uploads\/sites\/480\/2022\/05\/Fought-07-Toad-English-Translation.pdf\">Fought 07 Toad English Translation<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/sites.msudenver.edu\/chortiproject\/wp-content\/uploads\/sites\/480\/2022\/05\/Fought-07-Toad-Spanish-Translation.pdf\">Fought 07 Toad Spanish Translation<\/a><\/p>\n<p>7 Toad &#8211; E Sapo<\/p>\n<p>Ayan otronte\u2019 e ojroner tamar taka e sapo. E sapo che ke\u2019 ayan inte\u2019 diya tama<br \/>\ninte\u2019 nojk\u2019in war ache\u2019na inte\u2019 nujb\u2019ya\u2019r, i ayan e lajb\u2019a\u2019r tama e otot. I war<br \/>\nak\u2019aywi e jente, lo ke\u2019 turob\u2019 tama e otot.<\/p>\n<p>I ja\u2019xto e sapo utajwi ub\u2019a taka inte\u2019 winik. Konda tajwina ub\u2019na twa\u2019 ke chi war<br \/>\nak\u2019aywi tama e otot xe\u2019 tya\u2019 ayan e nojk\u2019in.<\/p>\n<p>Che twa\u2019, tiyo sapo, tya\u2019 war iyo\u2019pa ko\u2019ra. Ja\u2019xir che, yaj war inyo\u2019pa inxana.<br \/>\nEntonses arob\u2019na, i ana\u2019ta ka ne\u2019t chi war ak\u2019aywi sakojpa ta nojk\u2019in sajmi.<br \/>\nI ja\u2019xir che, koxto ne\u2019n atz\u2019i. Entonses che e winik, entonses kano (?) ajchi\u2019<br \/>\n(?) k\u2019aywe\u2019t. E sapo che\u2019, koxto kanwe\u2019n. Entonses che twa\u2019 ma\u2019chi k\u2019ani ache<br \/>\ninte\u2019 tonada K\u2019ani u\u2019mb\u2019i K\u2019ani u\u2019mb\u2019i ko\u2019ra kocha ik\u2019aywi. Entonses ja\u2019xir che<br \/>\npero ne\u2019n ma\u2019chi uyub\u2019ye\u2019n ink\u2019aywi ta takinar. Entonses che e winik, I kocha<br \/>\nixto ik\u2019aywi. Ne\u2019n ink\u2019aywi tama e ja\u2019 i poreso ti\u2019n e k\u2019ani uyub\u2019i kocha<br \/>\nink\u2019aywi uk\u2019ani twa\u2019 usajka e ja\u2019 uyajk\u2019e\u2019n.<\/p>\n<p>Entonses e winik yaja\u2019 che ke\u2019 uch\u2019ami ko\u2019ra ja\u2019 uch\u2019ab\u2019u e sapo tamar i<br \/>\nkonda ixto ochoy ch\u2019a\u2019n e sapo kay k\u2019aywi Che t\u2019un t\u2019um t\u2019un t\u2019um Ja\u2019xto<br \/>\nutonada.<\/p>\n<p>Entonses che twa\u2019 umen e winik, Pero ne\u2019t. Tiyo Sapo me\u2019 xe\u2019ya\u2019x maja\u2019x<br \/>\nmaja\u2019x ne\u2019t kisas war ik\u2019aywi sakojpa sajmi u\u2019mb\u2019i por ke\u2019 xe\u2019 war ak\u2019aywi<br \/>\nsajmi galan uyub\u2019na\u2019r utonada. Ne\u2019t ma\u2019chi erer alok\u2019oy ik\u2019aywi.<\/p>\n<p>Entonses e sapo sub\u2019ajra uyub\u2019i kwando\u2019 aro\u2019b\u2019na ke\u2019 ma\u2019chi o\u2019b\u2019na k\u2019aywi<br \/>\nporke utonada maja\u2019x galan uyub\u2019na\u2019r. Entonses ja\u2019xir umen e su\u2019b\u2019ar esto<br \/>\nutz\u2019ujri unak\u2019u\u2019t uyub\u2019i kwando arob\u2019na ke\u2019 ma\u2019chi uyub\u2019ye\u2019t ik\u2019aywi. Sub\u2019ajra<br \/>\nesto unukres unak\u2019u\u2019t.<\/p>\n<p>I poreso kone\u2019r e sapo k\u2019o b\u2019irik unak\u2019u\u2019t kawira konda uwiro\u2019n ejsto<br \/>\numu\u2019tsru unak\u2019u\u2019t uwiro\u2019n. I kondo uyarujse unak\u2019u\u2019t utz\u2019ujri takix unak\u2019u\u2019t uwiro\u2019n<br \/>\nporke\u2019 che ke\u2019 umen e sub\u2019ar porke\u2019 arob\u2019na ke\u2019 ma\u2019chi uyub\u2019a\u2019k\u2019 ma\u2019chi o\u2019b\u2019na<br \/>\nak\u2019aywi.<\/p>\n<p>I tamar esto kon\u2019er e sapo b\u2019an ak\u2019aywi konde ch\u2019a\u2019r tama e ja.\u2019 Ayan<br \/>\nya\u2019 laguna tya\u2019 a\u2019gwa ne ja\u2019 i ya\u2019 usik\u2019b\u2019o\u2019p ach\u2019a\u2019nob\u2019 tamar i tuno\u2019r e akb\u2019ar<br \/>\nach\u2019a\u2019n ak\u2019aywob\u2019 tama e ja\u2019. Uchob\u2019 e t\u2019un t\u2019um porke\u2019 b\u2019an ak\u2019aywo\u2019b\u2019.<\/p>\n<p>Pero tu\u2019t ja\u2019xir che ke\u2019 galan ak\u2019aywi. Pero tiko\u2019yt no\u2019n maja\u2019x k\u2019ay lo<br \/>\nke\u2019 uche. Pero no\u2019n ma kana\u2019ta kawa\u2019re ke ma\u2019chi alok\u2019oy ak\u2019yawi porke\u2019<br \/>\nma\u2019chi k\u2019ani kasub\u2019ar e mas kocha sub\u2019ajrna tamar e inyajr.<br \/>\n<\/div><\/div>\n<div class=\"su-spoiler su-spoiler-style-fancy su-spoiler-icon-plus su-spoiler-closed\" data-scroll-offset=\"0\" data-anchor-in-url=\"no\"><div class=\"su-spoiler-title\" tabindex=\"0\" role=\"button\"><span class=\"su-spoiler-icon\"><\/span>8. The Racoon<\/div><div class=\"su-spoiler-content su-u-clearfix su-u-trim\">\n<ul>\n<li>Ch\u2019orti\u2019 speaker: Isidro Gonz\u00e1lez<\/li>\n<li>Collected and originally prepared by John G. Fought, from &#8220;Chorti Maya Texts&#8221; (1972). Pages 151-153. University of Pennsylvania Press. Reprinted with permission.<\/li>\n<li>Transcription\/translation here by Ch\u2019orti\u2019 Project, Robin Quizar<\/li>\n<\/ul>\n<p><a href=\"http:\/\/sites.msudenver.edu\/chortiproject\/wp-content\/uploads\/sites\/480\/2022\/05\/Fought-08-Raccoon-Chorti.pdf\">Fought 08 Raccoon Ch&#8217;orti&#8217;<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/sites.msudenver.edu\/chortiproject\/wp-content\/uploads\/sites\/480\/2022\/05\/Fought-08-Raccoon-English-Translation.pdf\">Fought 08 Raccoon English Translation<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/sites.msudenver.edu\/chortiproject\/wp-content\/uploads\/sites\/480\/2022\/05\/Fought-08-Racoon-Spanish-Translation.pdf\">Fought 08 Racoon Spanish Translation<\/a><\/p>\n<p>8 Raccoon \u2013 E Ijmach<\/p>\n<p>Ayan otronte\u2019 ojroner tama e ijmach. Che ke\u2019 e ijmach jente ani ub\u2019an.<br \/>\nChe ke\u2019 ayan inte\u2019 diya ayan ch\u2019a\u2019te\u2019 winikob\u2019 ke\u2019 una\u2019ta ub\u2019a ? inte\u2019<br \/>\numa\u2019nyob\u2019 ke\u2019 kwando k\u2019ani alok\u2019oy akormo\u2019b\u2019 uchukyob\u2019 e ak\u2019ach uchukyob\u2019 e<br \/>\nchumpi\u2019 twa\u2019 ubesi\u2019nob\u2019 i ja\u2019xob\u2019 b\u2019ajxan uchob\u2019 inte\u2019 ojroner entonses uya\u2019re<br \/>\nuwixka\u2019rob\u2019 a\u2019gwan i ja\u2019xob\u2019 alumuy ob\u2019iob\u2019 ? uyok uwixka\u2019rob\u2019.<\/p>\n<p>I konda alumuyob\u2019 entonses wak\u2019ch\u2019etaka\u2019 sutpob\u2019 yaja\u2019 ijmach i a\u2019xinob\u2019 twa\u2019<br \/>\nubesi\u2019nob\u2019 uchukyob\u2019 e chumpi\u2019 uchukyob\u2019 e ak\u2019ach ukachob\u2019 water asokojpa e<br \/>\nch\u2019a\u2019r e chumpi\u2019 i e ak\u2019ach umenerob\u2019 I entonses e ixik akay uche tamal uche<br \/>\ntuno\u2019r lo ke\u2019 k\u2019ani uk\u2019uxob\u2019.<\/p>\n<p>Pero k\u2019otoy inte\u2019 diya e winikob\u2019 yaja\u2019 ma\u2019chi\u2019xto lok\u2019oy uchob\u2019 ya\u2019 lo ke\u2019<br \/>\nuchob\u2019 kostumbrar uchob\u2019 i ni e ? ja\u2019x e ixik ma\u2019chi\u2019xto ukojko balor twa\u2019<br \/>\na\u2019chpa a\u2019gwan twa\u2019 alumuy e winikob\u2019 yaja\u2019 uyob\u2019u ? uyokob\u2019. Ub\u2019ak\u2019ryob\u2019ixto<br \/>\nya\u2019 porke\u2019 uwiirob\u2019 ke\u2019 maja\u2019x jente.<\/p>\n<p>Ma\u2019chi\u2019xto uyaktob\u2019 alumuy yob\u2019u ? b\u2019ikob\u2019 ya\u2019. Ja\u2019xto e pobre winikob\u2019<br \/>\nyaja\u2019 ab\u2019ojb\u2019a a\u2019rwob\u2019 ma\u2019chixto una\u2019tob\u2019 kocha ta\u2019 [twa\u2019]? asutpob\u2019 jente i asta<br \/>\nke\u2019 ja\u2019axob\u2019 uwajb\u2019yob\u2019 e penya ixin mukwanob\u2019.<\/p>\n<p>I b\u2019anixto k\u2019otoy ketpa e ijmach i kone\u2019r che e jente ke\u2019 e ijmach utarer<br \/>\njente i kone\u2019r kawira e ijmach b\u2019an kocha uyok e jente uk\u2019ab\u2019 tuno\u2019r ke\u2019 e<br \/>\njentyob\u2019 ani.<\/p>\n<\/div><\/div>\n<div class=\"su-spoiler su-spoiler-style-fancy su-spoiler-icon-plus su-spoiler-closed\" data-scroll-offset=\"0\" data-anchor-in-url=\"no\"><div class=\"su-spoiler-title\" tabindex=\"0\" role=\"button\"><span class=\"su-spoiler-icon\"><\/span>9. The Coyote<\/div><div class=\"su-spoiler-content su-u-clearfix su-u-trim\">\n<ul>\n<li>Ch\u2019orti\u2019 speaker: Isidro Gonz\u00e1lez<\/li>\n<li>Collected and originally prepared by John G. Fought, from &#8220;Chorti Maya Texts&#8221; (1972). Pages 154-157. University of Pennsylvania Press. Reprinted with permission.<\/li>\n<li>Transcription\/translation here by Ch\u2019orti\u2019 Project, Robin Quizar<\/li>\n<\/ul>\n<p><a href=\"http:\/\/sites.msudenver.edu\/chortiproject\/wp-content\/uploads\/sites\/480\/2022\/05\/Fought-09-Coyote-Chorti.pdf\">Fought 09 Coyote Ch&#8217;orti&#8217;<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/sites.msudenver.edu\/chortiproject\/wp-content\/uploads\/sites\/480\/2022\/05\/Fought-09-Coyote-English-Translation.pdf\">Fought 09 Coyote English Translation<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/sites.msudenver.edu\/chortiproject\/wp-content\/uploads\/sites\/480\/2022\/05\/Fought-09-Coyote-Spanish-Translation.pdf\">Fought 09 Coyote Spanish Translation<\/a><\/p>\n<p>9 Coyote \u2013 E Koyote<\/p>\n<p>Ukontaja e koyote. Che ke e koyote ani maxtak ani. Ayan inte\u2019 winik ayan<br \/>\ncha\u2019kojt umaxtak. E winik yaja\u2019 kondo war aturwan e nar usakre uyunenob\u2019 a\u2019xin<br \/>\nmaku\u2019 uchor twa\u2019 ukojkob\u2019 e nar.<\/p>\n<p>I che ke\u2019 yarob\u2019 e maxtak yaja\u2019 ak\u2019a ? inyajrto ak\u2019otwob\u2019 ta uyokchor<br \/>\nuk\u2019uxob\u2019 e nar tzijtzi i inyajrto a\u2019xinob\u2019 ja\u2019xob\u2019 ak\u2019otoyob\u2019 taka uwajpyob\u2019 e nar<br \/>\nuk\u2019uxyob\u2019.<\/p>\n<p>Entonses k\u2019otoy inte\u2019 diya yarob\u2019 e maxtak yaja\u2019 sutpob\u2019 koyote. Ma\u2019chixto<br \/>\nk\u2019otoy ta e uyototob\u2019 ya\u2019. Ja\u2019xto e winik k\u2019otoy ta uyotot uya\u2019re uwixka\u2019r. E<br \/>\nmaxtak tya\u2019 ixinob\u2019 I e ixik che. Ja\u2019xera xe\u2019 ixinob\u2019 ta chor me\u2019ra yo\u2019pob\u2019.<\/p>\n<p>Entonses e winik che a saber ma\u2019chi ayan tuk\u2019a unumsyob\u2019 unumse ub\u2019ob\u2019 e<br \/>\nmaxtak ira. K\u2019ani inxin inwira E winik ixin uwira uyunenob\u2019. Kwando k\u2019otoy<br \/>\nuwira mamajchi\u2019 utajwi maku uchor. Entonses ub\u2019ijnu che ta uyalma. A saber jay<br \/>\ne maxtak ira a saber ma\u2019chi\u2019 sutpob\u2019ix koyote.<\/p>\n<p>Kay utzormayan tuno\u2019r uyok e chor utzori ixin tuno\u2019r uti\u2019 e chor. Utajwi<br \/>\nuyok e maxtak ke\u2019 ochoyob\u2019 makwir ingojr penya I ixto yaja\u2019 e maxtak usati<br \/>\nub\u2019ob\u2019 sutpob\u2019 koyote porke\u2019 uk\u2019uxob\u2019 e tzijtzi nar. I tarixto kone\u2019r ak\u2019ajna ke\u2019 e<br \/>\ntzijtzi nar uche mal kak\u2019uxi tzijtzi porke kasutpa koyote.<\/p>\n<p>Porke\u2019 e maxtak yaja\u2019 b\u2019anixto k\u2019otoy ketpob\u2019 koyotyob\u2019 porke\u2019 uk\u2019uxyob\u2019<br \/>\nme\u2019yra e tzijtzi nar. I poreso kone\u2019r no\u2019n kab\u2019ak\u2019re twa\u2019 kak\u2019uxi e nar tzijtzi<br \/>\nb\u2019ajk\u2019atix kasutpa koyote.<\/div><\/div>\n<div class=\"su-spoiler su-spoiler-style-fancy su-spoiler-icon-plus su-spoiler-closed\" data-scroll-offset=\"0\" data-anchor-in-url=\"no\"><div class=\"su-spoiler-title\" tabindex=\"0\" role=\"button\"><span class=\"su-spoiler-icon\"><\/span>10. The Armadillo<\/div><div class=\"su-spoiler-content su-u-clearfix su-u-trim\">\n<ul>\n<li>Ch\u2019orti\u2019 speaker: Isidro Gonz\u00e1lez<\/li>\n<li>Collected and originally prepared by John G. Fought, from &#8220;Chorti Maya Texts&#8221; (1972). Pages 158-166. University of Pennsylvania Press. Reprinted with permission.<\/li>\n<li>Transcription\/translation here by Ch\u2019orti\u2019 Project, Robin Quizar<\/li>\n<\/ul>\n<p><a href=\"http:\/\/sites.msudenver.edu\/chortiproject\/wp-content\/uploads\/sites\/480\/2022\/05\/Fought-10-Armadillo-Chorti.pdf\">Fought 10 Armadillo Ch&#8217;orti&#8217;<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/sites.msudenver.edu\/chortiproject\/wp-content\/uploads\/sites\/480\/2022\/05\/Fought-10-Armadillo-English-Translation.pdf\">Fought 10 Armadillo English Translation<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/sites.msudenver.edu\/chortiproject\/wp-content\/uploads\/sites\/480\/2022\/05\/Fought-10-Armadillo-Spanish-Translation.pdf\">Fought 10 Armadillo Spanish Translation<\/a><\/p>\n<p>10 Armadillo &#8211; E Ib\u2019ach<\/p>\n<p>Ayan otronte\u2019 ojroner ak\u2019ajna. Che ke\u2019 tarix e tyempo ayan inte\u2019 winik. I che<br \/>\nke\u2019 e winik yaja\u2019 war apatna yob\u2019e e jaja\u2019r i ja\u2019xir ma\u2019chi uche kaso war ak\u2019axi<br \/>\ne jaja\u2019r. Uwira ke\u2019 war e\u2019ijb\u2019i e dyosob\u2019 lo ke\u2019 war utaresob\u2019 e ja\u2019ja\u2019r pero<br \/>\nja\u2019xir ma\u2019chi uche ka so. Kay arob\u2019na umen upya\u2019rob\u2019 aktan e patna\u2019r porke\u2019 war<br \/>\nawira ke\u2019 war e\u2019ijb\u2019i u\u2019t e k\u2019in i b\u2019ajk\u2019at uwatz\u2019yo\u2019n e dyosob\u2019.<\/p>\n<p>I ja\u2019xir che kocha inxin inwakta nitareya ke\u2019 me\u2019ra inlok\u2019se nitareya esto ma<br \/>\ninlok\u2019se. Entonses erer i\u2019nri. Che ke\u2019 war ak\u2019ijna wa\u2019r taka utareya porke\u2019 ma\u2019chi<br \/>\nk\u2019ani alok\u2019oy tu\u2019t i ja\u2019x twe\u2019 ? upya\u2019rob\u2019 war arob\u2019na ke\u2019. Aktan porke\u2019 war<br \/>\ne\u2019jb\u2019i u\u2019t e k\u2019in. I ja\u2019xir che jay jay k\u2019ani uwatz\u2019yenob\u2019 i tuk\u2019a uche. Kocha<br \/>\nmatuk\u2019a water jay k\u2019ani uwatz\u2019yenob\u2019.<\/p>\n<p>Konde ja\u2019x uche sentir ajka e senteyo tya\u2019 wa\u2019r. I che ke\u2019 konde ixin irna<br \/>\numen upya\u2019rob\u2019 ya\u2019 ch\u2019a\u2019r pakar to\u2019r uyasadon. I kay irna ub\u2019aker upat maja\u2019x<br \/>\ninte\u2019 taka e k\u2019ewer ch\u2019a\u2019r useyni\u2019r tamar I che ke ketpa b\u2019anix kocha e tun<br \/>\nupat tya\u2019 ajajtz\u2019a umen e dyos konda ixin irna.<\/p>\n<p>I ja\u2019xto ak\u2019ajna kone\u2019r ke\u2019 e winik yaja\u2019 xe\u2019 jajtz\u2019 umen e dyosob\u2019 tya\u2019 war<br \/>\napatna ache\u2019na mentar umen e jente kone\u2019r ke\u2019 ja\u2019x e mentado ib\u2019ach porke\u2019 e<br \/>\nib\u2019ach ch\u2019a\u2019r e senya ta ub\u2019aker upat porke\u2019 che ke\u2019 ja\u2019x e tya\u2019 jajtz\u2019a umen e<br \/>\ndyosob\u2019. Ketpa puru ub\u2019ak upat.<\/p>\n<p>I kone\u2019r e ib\u2019ach kawira axana kotor e noxi\u2019 b\u2019ak tama ub\u2019aker upat pero<br \/>\nche ke\u2019 umen k\u2019ewer ketpa kocha yaja\u2019. Maja\u2019x poreso e ib\u2019ach kone\u2019r ma\u2019chi<br \/>\nub\u2019ak\u2019re e jaja\u2019r motor war ak\u2019axi e jaja\u2019r motor akb\u2019ar pero ja\u2019xir yob\u2019oyeb\u2019e ?<br \/>\ne jaja\u2019r axana upajni e rum. Uk\u2019ajna\u2019r uju\u2019ru u\u2019t e rum tama uni\u2019 twa\u2019 utajwi<br \/>\ne lukum maku\u2019 e rum uk\u2019uxi o algun ub\u2019i\u2019 tuk\u2019ik\u2019 tuk\u2019ik\u2019 lo ke\u2019 utajwi maku\u2019<br \/>\nrum uk\u2019uxi e kokoch ub\u2019i\u2019 porke\u2019 ja\u2019x usajka maku\u2019 e rum uk\u2019uxi.<\/p>\n<p>I poreso che ke\u2019 konda arob\u2019na umen upya\u2019rob\u2019 twa\u2019 uyakta\u2019n e patna\u2019r<br \/>\nja\u2019xir uya\u2019re upya\u2019rob\u2019 jayma\u2019chi inpatna ma\u2019chi inwe\u2019. E jaja\u2019r uwe\u2019se\u2019n uchektes<br \/>\ntuk\u2019a ink\u2019uxi peru k\u2019ani twa\u2019 inpatna. I poreso kone\u2019r ja\u2019xir ma\u2019chi ub\u2019ak\u2019re e<br \/>\njaja\u2019r alok\u2019oy axana.<\/p>\n<p>Konda war ak\u2019axi e jaja\u2019r mejorix tu\u2019t porke\u2019 una\u2019ta ke\u2019 ayan tuk\u2019a utajwi<br \/>\nuk\u2019uxi porke\u2019 che ke\u2019 atza\u2019y kwando uwira k\u2019axi e jaja\u2019r. Che ke\u2019 uni\u2019 ja\u2019x<br \/>\nuyasadon xe\u2019 apatna ani tamar apajno. Tamar uju\u2019ru u\u2019t e rum usajka tuk\u2019a<br \/>\nuk\u2019uxi maku\u2019 e rum. Kondixto ixin irna tya\u2019 ch\u2019a\u2019r arob\u2019na umen upya\u2019rob\u2019.<br \/>\nBerdixto ke\u2019 war ani kawa\u2019re\u2019t ke\u2019 aktan e patna\u2019r ma\u2019chi u\u2019pyen I iran tuk\u2019a<br \/>\nanumse ab\u2019a. Berda ke\u2019 jajtz\u2019e\u2019t. Iran koche ch\u2019a\u2019r e syan k\u2019ewer ta apat ira i<br \/>\nketpa puru b\u2019ak apat.<\/p>\n<p>I ja\u2019xir che. Pero ichab\u2019ix ta\u2019n onke\u2019 ? e ma\u2019lir lo ke\u2019 uche e dyosob\u2019 ira<br \/>\ntakaren. Kone\u2019r uyajk\u2019e\u2019nob\u2019 inte\u2019 nikorpes nib\u2019ir ?. Tye ni tyempo k\u2019ani uk\u2019uxen<br \/>\ne tz\u2019i\u2019 i k\u2019ani uxixye\u2019n pero ma\u2019chi axin uxixi nib\u2019ujk kocha tak\u2019ix uwajpye\u2019n<br \/>\nporke\u2019ra ja\u2019x nikorpib\u2019ir ya\u2019 tye netyempo ? lo ke\u2019 uyajk\u2019e\u2019n e dyos ira.<\/p>\n<p>Kone\u2019r ketpa b\u2019ak nipat. Inkojt tz\u2019i\u2019 ayo\u2019pa uwajpye\u2019n ta nipat ma kocha<br \/>\nerer ta\u2019 [twa\u2019] uchamse\u2019n porke\u2019 ma\u2019chi o\u2019choy u\u2019t uyej tama nipat porke\u2019 ketpa<br \/>\ninpim i ak\u2019ek\u2019o. Ne\u2019n maja\u2019x malir lo ke\u2019 uche e dyosob\u2019 ira takaren ya\u2019 san<br \/>\nnikorpes nib\u2019ir xe\u2019 uyajk\u2019e\u2019n ira tama nipat.<\/p>\n<p>I poreso e ib\u2019ach kone\u2019r intranto achamesna umen e tz\u2019i\u2019 porke\u2019 tama e<br \/>\nb\u2019ak ta upat a\u2019jpna umen e tz\u2019i\u2019 i ma\u2019chi akukurna porke\u2019 ak\u2019ek\u2019o upat ma<br \/>\nkocha erer twa\u2019 awejrna umen e tz\u2019i\u2019 porke\u2019 che ke\u2019 ukorpes nib\u2019ir una\u2019ta ajk\u2019una<br \/>\numen e dyosob\u2019.<\/p>\n<p>Pero lo ke\u2019 ja\u2019xir uk\u2019uxi insolo e luk\u2019um maku\u2019 e rum. Axana upajni tuno\u2019r<br \/>\ninte\u2019rti\u2019 e akb\u2019ar axana upajni e luk\u2019um uk\u2019uxi. Pero konda tajwina umen e tz\u2019i\u2019<br \/>\najnesna i kocha ja\u2019xir ma\u2019chi ajni wak\u2019che taka ak\u2019o\u2019y akukurna umen e tz\u2019i\u2019 .<br \/>\nIntonses lo ke\u2019 uche e tz\u2019i\u2019 asujta ach\u2019ab\u2019na jawar entonses akay axijxa u\u2019t unak\u2019<br \/>\nporke\u2019 u\u2019t unak\u2019 maja\u2019x b\u2019ak. Ink\u2019un. I asik\u2019b\u2019ana umen e tz\u2019i\u2019 axijxa. I kocha<br \/>\nak\u2019o\u2019y mixto kob\u2019 ? uche ya\u2019 uyakta ub\u2019a awak\u2019arna umen e tz\u2019i\u2019 ach\u2019ab\u2019na jawar<br \/>\naxijxa umen e tz\u2019i\u2019. Ak\u2019ujxa.<\/p>\n<p>I jay taka uwinkir e tz\u2019i\u2019 lo ke\u2019 ache\u2019na ak\u2019ejcha axin ak\u2019ujxa tama otot<br \/>\numen e ajyum tz\u2019i\u2019. B\u2019anixto ak\u2019ab\u2019a\u2019 e mentado ib\u2019ach kone\u2019r k\u2019uxb\u2019ir jurb\u2019ir<br \/>\nchamesb\u2019ir taka e tz\u2019i\u2019 b\u2019an ak\u2019ab\u2019a\u2019 kone\u2019r ira. Pero che ke\u2019 e jente ani e<br \/>\nib\u2019ach yaja\u2019 ajpatna\u2019r i kone\u2019r uk\u2019ajna\u2019r axana uju\u2019ru e rum tama usi\u2019 e jinaj<br \/>\ntwa\u2019 utajwi taka uk\u2019uxi.<\/p>\n<p>Pero no\u2019n ma\u2019chi ko\u2019sre kak\u2019uxi porke\u2019 kana\u2019ta e jente ani.<\/div><\/div>\n<div class=\"su-spoiler su-spoiler-style-fancy su-spoiler-icon-plus su-spoiler-closed\" data-scroll-offset=\"0\" data-anchor-in-url=\"no\"><div class=\"su-spoiler-title\" tabindex=\"0\" role=\"button\"><span class=\"su-spoiler-icon\"><\/span>11. The Turkeys<\/div><div class=\"su-spoiler-content su-u-clearfix su-u-trim\">\n<ul>\n<li>Ch\u2019orti\u2019 speaker: Isidro Gonz\u00e1lez<\/li>\n<li>Collected and originally prepared by John G. Fought, from &#8220;Chorti Maya Texts&#8221; (1972). Pages 167-173. University of Pennsylvania Press. Reprinted with permission.<\/li>\n<li>Transcription\/translation here by Ch\u2019orti\u2019 Project, Robin Quizar<\/li>\n<\/ul>\n<p><a href=\"http:\/\/sites.msudenver.edu\/chortiproject\/wp-content\/uploads\/sites\/480\/2022\/05\/Fought-11-Turkeys-Chorti.pdf\">Fought 11 Turkeys Ch&#8217;orti&#8217;<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/sites.msudenver.edu\/chortiproject\/wp-content\/uploads\/sites\/480\/2022\/05\/Fought-11-Turkeys-English-Translation.pdf\">Fought 11 Turkeys English Translation<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/sites.msudenver.edu\/chortiproject\/wp-content\/uploads\/sites\/480\/2022\/05\/Fought-11-Turkeys-Spanish-Translation.pdf\">Fought 11 Turkeys Spanish Translation<\/a><\/p>\n<p>11 Turkeys \u2013 E Ajtzo\u2019 i e Chumpi\u2019<\/p>\n<p>Ayan otronte\u2019 ojroner uk\u2019ajti e jente. Che ke\u2019 e ajtzo\u2019 taka utu\u2019 e chumpi\u2019 che ke\u2019<br \/>\nkwando\u2019 nujb\u2019yob\u2019 atza\u2019yob\u2019. Konda uyub\u2019yob\u2019 turub\u2019ana e musika tama e otot kay<br \/>\nche\u2019na e lajb\u2019a\u2019r ja\u2019xob\u2019 atza\u2019yob\u2019. Wa\u2019wan kay aktob\u2019 tama e musika lo ke\u2019 uturu<br \/>\ntama e otot porke\u2019 atza\u2019yob\u2019.<\/p>\n<p>I che ke\u2019 kondaixto akb\u2019are war a\u2019ktob\u2019 i ja\u2019xto e ajtzo\u2019 karay porke\u2019 war ajk\u2019una<br \/>\ne chicha uyuch\u2019i. I ja\u2019xir karay. I umen e karer kocha asatpa karay che ke\u2019 wa\u2019wan<br \/>\nlokojran.<\/p>\n<p>I kay a\u2019ru che lok lok lok. Entonses che e jente I agora e ajnujb\u2019ya\u2019rob\u2019ira meru<br \/>\nk\u2019ani uyajk\u2019u ub\u2019ob\u2019.<\/p>\n<p>I ja\u2019xir war (war) a\u2019ru tama u\u2019t e otot war a\u2019kta pero war a\u2019ru iraj iraj che lok<br \/>\nlok lok. Porke\u2019 karay. I ja\u2019xto e ixka\u2019rb\u2019ir kocha uwira ke\u2019 war a\u2019ru unoxib\u2019<br \/>\nentonses kay a\u2019ru ub\u2019an. Che cho\u2019k cho\u2019k cho\u2019k.<\/p>\n<p>Intonses che e jente lo ke\u2019 turwob\u2019 tama e nujb\u2019ya\u2019r. I agora e ajnujb\u2019ya\u2019rob\u2019 ira<br \/>\nmero k\u2019anixto uyajk\u2019u ub\u2019ob\u2019 ya\u2019. Che ke\u2019 ja\u2019xto e ajtzo\u2019 kocha ak\u2019ijni\u2019x uwira e<br \/>\njente lo ke\u2019 turu i war uwira upya\u2019rob\u2019 lo ke\u2019 turu. Ja\u2019xir inyajrer chakojpa ujor.<br \/>\nMeru ch\u2019i\u2019ch\u2019 ketpa ujor umen e k\u2019ijna\u2019r.<\/p>\n<p>Konda uwira upya\u2019rob\u2019 k\u2019otoy (i) ja\u2019xir kay che lok lok lok. Entonses che e<br \/>\nmojr lo ke\u2019 turwob\u2019. Meru ne\u2019t takix winiket. Wa\u2019re\u2019t war a\u2019ru s\u00ed alok\u2019oy ka\u2019ru<br \/>\nub\u2019an. Entonses e mojr lo ke\u2019 turo\u2019b\u2019 kay uchob\u2019 (e) ? lok lok. Kay utakryob\u2019 ani<br \/>\ne ajnujb\u2019ya\u2019r yaja\u2019.<\/p>\n<p>Kondaixto uyub\u2019i ke\u2019 war atakarna a\u2019ru entonses che ja\u2019xir. No\u2019x war wato\u2019x<br \/>\ntama ninojk\u2019in maja\u2019x porke\u2019 tuk\u2019a upater. No\u2019x upater niwixka\u2019r. K\u2019ani iwira<br \/>\ninwara\u2019nta takar. Poreso war awato\u2019x ub\u2019an. Pero k\u2019ani iwira kone\u2019r inwejta ibalor.<\/p>\n<p>Entonses che ke\u2019 uyakta ub\u2019a ixin ta ujor upya\u2019rob\u2019. Che ju\u2019rik ju\u2019rik ju\u2019rik.<br \/>\nUb\u2019ajk\u2019use e mojr.<\/p>\n<p>Pero e mojr che che\u2019nob\u2019. Pero no\u2019n ayanon. Tuk\u2019a kakojko ma\u2019chi kawejta<br \/>\nubalor e ajnujb\u2019ya\u2019r ira. Che ke\u2019 jinpob\u2019 ta ujor e ajnujb\u2019ya\u2019r. Kay uyajk\u2019ob\u2019.<\/p>\n<p>I kondaixto sakojpa che ke\u2019 intakix t\u2019ijt\u2019em t\u2019ijt\u2019em ujor e ajnujb\u2019ya\u2019r yaja\u2019<br \/>\nkonde sakojpa. I aro\u2019b\u2019na umen uwixka\u2019r. Ne\u2019t wa\u2019wan kay arwe\u2019t i ma\u2019chi lo<br \/>\nk\u2019o\u2019mbyen taka e nujb\u2019ya\u2019r ira porke\u2019 k\u2019ab\u2019a\u2019 ajk\u2019une\u2019t. Ch\u2019ujkun awira utajno\u2019r<br \/>\nya\u2019x intakix t\u2019ijt\u2019em t\u2019ijt\u2019em umenerob\u2019 porke\u2019 ja\u2019xob\u2019 ayanob\u2019 I ne\u2019t ab\u2019ajner<br \/>\ntuk\u2019a ixin ache.<\/p>\n<p>I atza\u2019yob\u2019 porke\u2019 ne\u2019n u\u2019mb\u2019i kwando uyakte\u2019tob\u2019 che\u2019nob\u2019 berdixto ke\u2019<br \/>\nintaka ojron. Kalok\u2019se ixik tu\u2019t. I ja\u2019xob\u2019 atza\u2019yob\u2019 porke\u2019 k\u2019a\u2019b\u2019a uyajk\u2019e\u2019tob\u2019.<\/p>\n<p>I ja\u2019xto e ajtzo\u2019 che. Pero tamaret uyajk\u2019e\u2019tob\u2019. Kone\u2019r inwa\u2019re\u2019t ke\u2019 ma\u2019chi<br \/>\ntwa\u2019 katurwan imb\u2019utz kache bibir sino kak\u2019ajpa\u2019 kache pelyar porke\u2019 tamaret<br \/>\nk\u2019a\u2019b\u2019a uyajk\u2019e\u2019n e winikob\u2019 ira.<\/p>\n<p>Che ke\u2019 kwando a\u2019wan atiskini to\u2019r e tinaj che ke\u2019 ja\u2019x e ajk\u2019ut uche<br \/>\nkwando nujb\u2019i. Porke\u2019 che ke\u2019 b\u2019an uche e b\u2019ajxan chumpi\u2019 xe\u2019 nujb\u2019i i b\u2019anto<br \/>\nuch\u2019 chumpi\u2019 ejsto kone\u2019r a\u2019wan atiskini.<\/p>\n<p>I kwando uyajk\u2019u ub\u2019o\u2019b\u2019 intarer e\u2019mpa to\u2019r upya\u2019 rob\u2019 uyajk\u2019u ub\u2019ob\u2019 porke\u2019<br \/>\nche ke\u2019 b\u2019an uche e b\u2019ajxan chumpi\u2019. I poreso ub\u2019an uyarob\u2019 esto kone\u2019r<br \/>\nma\u2019chi atz\u2019ojyi ub\u2019ajnerob\u2019 sino ke\u2019 intarer ub\u2019ut\u2019i ub\u2019ob\u2019 to\u2019r upya\u2019rob\u2019<br \/>\nuyajk\u2019wob\u2019.<\/div><\/div>\n<div class=\"su-spoiler su-spoiler-style-fancy su-spoiler-icon-plus su-spoiler-closed\" data-scroll-offset=\"0\" data-anchor-in-url=\"no\"><div class=\"su-spoiler-title\" tabindex=\"0\" role=\"button\"><span class=\"su-spoiler-icon\"><\/span>12. The Buzzard<\/div><div class=\"su-spoiler-content su-u-clearfix su-u-trim\">\n<ul>\n<li>Ch\u2019orti\u2019 speaker: Isidro Gonz\u00e1lez<\/li>\n<li>Collected and originally prepared by John G. Fought, from &#8220;Chorti Maya Texts&#8221; (1972). Pages 174-183. University of Pennsylvania Press. Reprinted with permission.<\/li>\n<li>Transcription\/translation here by Ch\u2019orti\u2019 Project, Robin Quizar<\/li>\n<\/ul>\n<p><a href=\"http:\/\/sites.msudenver.edu\/chortiproject\/wp-content\/uploads\/sites\/480\/2022\/05\/Fought-12-Buzzard-Chorti.pdf\">Fought 12 Buzzard Ch&#8217;orti&#8217;<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/sites.msudenver.edu\/chortiproject\/wp-content\/uploads\/sites\/480\/2022\/05\/Fought-12-Buzzard-English-Translation.pdf\">Fought 12 Buzzard English Translation<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/sites.msudenver.edu\/chortiproject\/wp-content\/uploads\/sites\/480\/2022\/05\/Fought-12-Buzzard-Spanish-Translation.pdf\">Fought 12 Buzzard Spanish Translation<\/a><\/p>\n<p>12 Buzzard &#8211; E Usij<\/p>\n<p>K\u2019ani inche kontar inte\u2019 ojroner lo ke\u2019 uk\u2019ajti ani e onya\u2019n jente. Ayan inte\u2019<br \/>\nojroner ak\u2019ajna ke\u2019 ayan inte\u2019 diya tajwina inte\u2019 winik. I e winik yaja\u2019 che ke\u2019<br \/>\ne saksak u\u2019t upix. I arob\u2019na. Ne\u2019t tuk\u2019a (a)patna\u2019r ana\u2019ta. War inwira u\u2019t apix<br \/>\nya\u2019x ke\u2019 intakix intantan.<\/p>\n<p>Ja\u2019xir che. Ne\u2019n nipatna\u2019r ja\u2019x (e) cheyaj otot. Tya\u2019 inpejkna twa\u2019 a\u2019nchi<br \/>\ningojr otot inxin. Porke\u2019 ja\u2019x nipatna\u2019r ne\u2019n i tamar innumse nib\u2019a. Tamar intajwi<br \/>\ntuk\u2019a ink\u2019uxi.<\/p>\n<p>Entonses che twa\u2019. Kocha (in)kay kanwe\u2019t.<br \/>\nJa\u2019xir che. Ne\u2019n kay kanwe\u2019n porke\u2019 nipya\u2019rob\u2019 insolo albani\u2019lob\u2019 i poreso<br \/>\nne\u2019n ub\u2019an kanwe\u2019n. I inte\u2019to niwerma\u2019nob\u2019 ja\u2019x upatna\u2019rob\u2019 ub\u2019an porke\u2019 no\u2019n<br \/>\nkocha ja\u2019x era kapya\u2019rob\u2019 xe\u2019 b\u2019ajxanob\u2019 albani\u2019lob\u2019. I tuno\u2019ron no\u2019n b\u2019an<br \/>\nkalok\u2019oy albani\u2019lon.<\/p>\n<p>Entonses che twa\u2019. I e kal tya\u2019 atajwi amanil.<br \/>\nJa\u2019xir che. Ne\u2019n e kal ne\u2019n ira lok\u2019oy inche.<\/p>\n<p>Entonses che twa\u2019 ke\u2019 no\u2019n k\u2019ani ani kawira kocha ache e kal lo ke\u2019 ab\u2019oni<br \/>\notot tamar.<\/p>\n<p>I ja\u2019xir che jay k\u2019ani inwira i inwirsyo\u2019x. Che ke\u2019 ixin ixin pakwan tama<br \/>\ninte\u2019 uk\u2019ab\u2019 te\u2019 uyakta tari ta rum blanko kocha e kal kocha e puk\u2019b\u2019ir tan.<\/p>\n<p>Entonses che twa\u2019 umen e winikob\u2019 lo ke\u2019 war o\u2019jron takar. Pero si ne\u2019t<br \/>\nma\u2019chi ja\u2019x tuk\u2019a axix war ak\u2019ampes awa\u2019re ke\u2019 albani\u2019len pero si ata\u2019 taka\u2019j ?<br \/>\nchi\u2019 ? blanko i tamar kisas awa\u2019re ke\u2019 albani\u2019len.<\/p>\n<p>Entonses ja\u2019xir che ke\u2019 ma\u2019chixto ojronyan. Sino ke\u2019 lo ke\u2019 ja\u2019xir uche<br \/>\nkonde arob\u2019na uche unuk (e) jos jos jos jos. Porke\u2019 che ke\u2019 k\u2019ijna kwando<br \/>\narob\u2019na ke\u2019 tama uta\u2019 war umajres e jente ke\u2019 ja\u2019xir albani\u2019l. Intakixto o\u2019srema<br \/>\npakar tama uk\u2019ab\u2019 e te\u2019.<\/p>\n<p>Che twa\u2019 umen e winikob\u2019 jay ik\u2019ijna o\u2019yb\u2019i lo ke\u2019 war kawa\u2019re\u2019t pero<br \/>\nno\u2019n war kawa\u2019re\u2019t lo ke\u2019 e\u2019ra\u2019ch.<\/p>\n<p>Ja\u2019xir che ke\u2019 sutpa uwira e winikob\u2019 yaja\u2019. Pero esto yax t\u2019ujna ? ujor<br \/>\numen e k\u2019ijna\u2019r i e winik yaja\u2019 xe\u2019 war che ke\u2019 albani\u2019l ja\u2019x a\u2019rob\u2019na kone\u2019r e<br \/>\nmentado usij che ke\u2019 e usij uta\u2019 tz\u2019u\u2019b\u2019a ke\u2019 ja\u2019xir albani\u2019l i ke\u2019 erer alok\u2019oy<br \/>\nuche otot i ke\u2019 alok\u2019oy ub\u2019oni otot taka (e) twa\u2019 uche saksak.<\/p>\n<p>I poreso kone\u2019r e usij kawira blanko u\u2019t upix i tya\u2019 a\u2019ta\u2019n blanko porke\u2019<br \/>\nche ke\u2019 ja\u2019xir albani\u2019l.<\/p>\n<p>Ja\u2019xir che ke\u2019 konda\u2019ixto utajwi ub\u2019a taka e winikob\u2019 yaja\u2019 ayan inte\u2019<br \/>\nchinam cheker tya\u2019 utajwi ub\u2019ob\u2019. Uya\u2019ra (i) e winikob\u2019 ke\u2019 e syan ototob\u2019 lo<br \/>\nke\u2019 uwira yaja\u2019 galanik saksak.<\/p>\n<p>Pero insolo nitrabajo. Insolo ne\u2019n ko\u2019yen tamar. Ne\u2019n kawinchi. Galan<br \/>\nuwirna\u2019r e ototob\u2019 yaja\u2019. Pero insolo ne\u2019n inb\u2019oni.<\/p>\n<p>Entonses che e winikob\u2019. Pwes jay e\u2019ra\u2019ch ke\u2019 ne\u2019t albani\u2019let ti\u2019n diya ka\u2019xi<br \/>\nkachajnyet ? twa\u2019 ache ko\u2019tot. Porke\u2019 no\u2019n ma\u2019chi uyub\u2019yo\u2019n twa\u2019 kache ingojr<br \/>\nko\u2019tot xe\u2019 saksak. I ti\u2019n diya ka\u2019xi kach\u2019ajnye\u2019t twa\u2019 ache ingojr ko\u2019tot xe\u2019<br \/>\nsaksak.<\/p>\n<p>Che ke\u2019 arob\u2019na umen e winikob\u2019 yaja\u2019. Ne\u2019t o\u2019tot tya\u2019 iwayen kisas galan<br \/>\nuwirna\u2019r.<\/p>\n<p>Che ja\u2019xir. A\u2019 ne\u2019n galan ni\u2019otot galan tya\u2019 inwayan. Ma\u2019chi o\u2019choy e sisar<br \/>\nnyen nyen e ik\u2019ar ma\u2019chi o\u2019choy tamar porke\u2019 k\u2019ajna\u2019r ustamb\u2019ir nimener i galan<br \/>\nsaksak tya\u2019 inwayan.<\/p>\n<p>Entonses che e mojrob\u2019. Pues no\u2019n ma\u2019chi uyub\u2019yo\u2019n. No\u2019n kache awantar e<br \/>\nsisar porke\u2019 o\u2019choy e ik\u2019ar tya\u2019 kawayan. I poreso no\u2019n kawar ? ke\u2019 inte\u2019 diya<br \/>\nk\u2019ani kach\u2019anye\u2019t twa\u2019 ache ko\u2019tot. Pero no\u2019n ma\u2019chi kana\u2019ta akomida lo ke\u2019<br \/>\nak\u2019uxi. A saber tuk\u2019a tuk\u2019a ak\u2019uxi ne\u2019t.<\/p>\n<p>Ja\u2019xir che. Ne\u2019n nikomida lo ke\u2019 ink\u2019uxi insolo we\u2019r. Ne\u2019n ma\u2019chi ink\u2019uxi<br \/>\ntuk\u2019i\u2019k\u2019 xix ne\u2019n tama we\u2019r taka ture\u2019n.<\/p>\n<p>I che twa\u2019. I tya\u2019 atajwi twa\u2019 ak\u2019uxi ke\u2019 kocha atajwi.<\/p>\n<p>Ja\u2019xir che. Ne\u2019n e we\u2019r lo ke\u2019 ink\u2019uxi maja\u2019x inte\u2019ra. Ink\u2019uxi e wakax<br \/>\nink\u2019uxi e chij ink\u2019uxi e tz\u2019i\u2019 i ak\u2019ach chumpi\u2019 i jay inkojt jente tya\u2019 ch\u2019a\u2019r<br \/>\nchamen ink\u2019uxi ub\u2019an. Porke\u2019 ne\u2019n nikomida xe\u2019 ink\u2019uxi ja\u2019x (e) galan o\u2019jtz\u2019un.<br \/>\nPorke\u2019 xe\u2019 ojtz\u2019un ja\u2019x ink\u2019uxi ne\u2019n.<\/p>\n<p>Entonses che winikob\u2019. Perok ? tuk\u2019a ata\u2019tix e masoj tzun ?<\/p>\n<p>Ja\u2019xir che. Konda inkojt wakax o inkojt chij ch\u2019a\u2019r chamen tama tres diya<br \/>\nch\u2019a\u2019r chamen akay o\u2019b\u2019okna i achekta uyujtzner. Uyujtz\u2019i ne\u2019n inxin inwira i<br \/>\ntamar taka ture\u2019n. Ja\u2019x era nikomida ne\u2019n. I jay no\u2019x k\u2019ani imajnen twa\u2019 inche<br \/>\nyo\u2019tot pues erer ichamse inkojk iwakax o tuk\u2019a yentib\u2019a ? Pero ich\u2019ab\u2019u tu\u2019tajn e<br \/>\nk\u2019in twa\u2019 o\u2019jtz\u2019unlan twa\u2019 ink\u2019uxi. Porke\u2019 ne\u2019n ma\u2019chi ink\u2019uxi inte\u2019 komida xe\u2019<br \/>\nma\u2019chi ojtz\u2019un.<\/p>\n<p>I poreso kone\u2019r e usij ukojko atujran e tz\u2019i\u2019 e wakax e chij e ak\u2019ach<br \/>\ntuno\u2019r lo ke\u2019 achamay i a\u2019tujran tamar awe\u2019. Porke\u2019 che ke\u2019 ja\u2019x e ojtz\u2019un<br \/>\nuna\u2019ta. Ja\u2019xir. Mix uk\u2019uxi inte\u2019 kosa ma\u2019chito apukta utwi\u2019r porke\u2019 ja\u2019xir che ke\u2019<br \/>\nxe\u2019 o\u2019jtz\u2019un uk\u2019ani.<\/p>\n<p>Ja\u2019xto era ukontaja e usij.<\/div><\/div>\n<div class=\"su-spoiler su-spoiler-style-fancy su-spoiler-icon-plus su-spoiler-closed\" data-scroll-offset=\"0\" data-anchor-in-url=\"no\"><div class=\"su-spoiler-title\" tabindex=\"0\" role=\"button\"><span class=\"su-spoiler-icon\"><\/span>13. The Ants<\/div><div class=\"su-spoiler-content su-u-clearfix su-u-trim\">\n<ul>\n<li>Ch\u2019orti\u2019 speaker: Isidro Gonz\u00e1lez<\/li>\n<li>Collected and originally prepared by John G. Fought, from &#8220;Chorti Maya Texts&#8221; (1972). Pages 184-185. University of Pennsylvania Press. Reprinted with permission.<\/li>\n<li>Transcription\/translation here by Ch\u2019orti\u2019 Project, Robin Quizar<\/li>\n<\/ul>\n<p><a href=\"http:\/\/sites.msudenver.edu\/chortiproject\/wp-content\/uploads\/sites\/480\/2022\/05\/Fought-13-Ants-Chorti.pdf\">Fought 13 Ants Ch&#8217;orti&#8217;<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/sites.msudenver.edu\/chortiproject\/wp-content\/uploads\/sites\/480\/2022\/05\/Fought-13-Ants-English-Translation.pdf\">Fought 13 Ants English Translation<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/sites.msudenver.edu\/chortiproject\/wp-content\/uploads\/sites\/480\/2022\/05\/Fought-13-Ants-Spanish-Translation.pdf\">Fought 13 Ants Spanish Translation<\/a><\/p>\n<p>13 Ants &#8211; E T\u2019isim<\/p>\n<p>K\u2019ani inche kontar uyojroner e ojroner tama e t\u2019isim. Che ke\u2019 konda ma\u2019ta\u2019ni<br \/>\ntu k\u2019a e nar apajk\u2019a ma\u2019chito aya\u2019 ache\u2019na konoser e nar. Che ke\u2019 ta inte\u2019 diya<br \/>\ne t\u2019isim uchektes. Porke\u2019 che\u2019nob\u2019 ke\u2019 yaje\u2019 ayan inte\u2019 dyos a\u2019rob\u2019na San Manuel<br \/>\n(e) Monte de Oro. Che ke\u2019 (yaje\u2019) e dyos yaja\u2019 (yach ya) chekta e nar b\u2019ajxan. I<br \/>\ne jente ma\u2019chi una\u2019tob\u2019 ma\u2019chi uchok ma\u2019chi una\u2019tob\u2019 kocha twa\u2019 tuk\u2019a e nar.<\/p>\n<p>Entonses e t\u2019isim che ke\u2019 konda sakojpa turu umujr tama usuy (e) otot.<br \/>\nI\u2019xnob\u2019 kay upikto\u2019b\u2019 umujr e t\u2019isim. Che ke\u2019 utajwyob\u2019 ingojr yer ut\u2019isim ch\u2019a\u2019r<br \/>\ntamar i kondaixto nak\u2019i yer e nar yaja\u2019 kay uketyob\u2019 ejsto ke\u2019 b\u2019an ub\u2019orojsyob\u2019.<br \/>\nChe ke\u2019 b\u2019anixto k\u2019otoy chekta e nar. Pero e nar che ke\u2019 maku\u2019 rum tari. Ja\u2019x<br \/>\ne t\u2019isim uchektes to\u2019r e rum.<\/p>\n<p>I poreso kone\u2019r e jente tya\u2019 uwirob\u2019 turu umujr e t\u2019isim atza\u2019y uwirob\u2019 porke\u2019<br \/>\nche ke\u2019 umujr e t\u2019isim galan anari. Porke\u2019 che\u2019nob\u2019 ke\u2019 ja\u2019x e t\u2019isim uchektes.<\/div><\/div>\n<\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"","protected":false},"author":886,"featured_media":0,"parent":696,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"neve_meta_sidebar":"","neve_meta_container":"","neve_meta_enable_content_width":"off","neve_meta_content_width":100,"neve_meta_title_alignment":"","neve_meta_author_avatar":"","neve_post_elements_order":"","neve_meta_disable_header":"","neve_meta_disable_footer":"","neve_meta_disable_title":"","footnotes":""},"categories":[],"tags":[],"class_list":["post-678","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/sites.msudenver.edu\/chortiproject\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/678","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/sites.msudenver.edu\/chortiproject\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/sites.msudenver.edu\/chortiproject\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/sites.msudenver.edu\/chortiproject\/wp-json\/wp\/v2\/users\/886"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/sites.msudenver.edu\/chortiproject\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=678"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/sites.msudenver.edu\/chortiproject\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/678\/revisions"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/sites.msudenver.edu\/chortiproject\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/696"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/sites.msudenver.edu\/chortiproject\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=678"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/sites.msudenver.edu\/chortiproject\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=678"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/sites.msudenver.edu\/chortiproject\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=678"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}